Často premýšľam nad situáciou na Slovensku. Čo je zle, prečo na nič nie sú peniaze a len málo veci funguje? Sme jeden hlúpy národ? Sme ovčania, ktorí si proste nevedia vybrať? Jednoznačne môžem povedať, že hlúpy nie sme, na druhú otázku však odpovedám: asi áno, sme ovčania!
Keď sa pozrieme do minulosti, zistíme, že je to už akýsi folklór hľadať si lídra, ktorého často obdivujeme, vzhliadame k nemu a dúfame v lepšiu budúcnosť. Zabúdame, že hromadenie popularity a moci v rukách jednej osoby je nebezpečné. Masaryk, Hlinka, Tiso, Dubček, Mečiar, Dzurinda, Fico. Všetko osobnosti, ktoré na Slovensku alebo v Československu zanechali výraznú stopu a ktoré spája jedno: Obrovská popularita a určitá forma nedotknuteľnosti, ktorá je buď trvalá alebo napr. v prípade Mečiara, Dzurindu bola dočasná. Masy, ktoré týchto ľudí často posudzovali nie práve z objektívneho hľadiska, očakávali zázraky, ktoré boli len bláznivou ilúziou. Základom úspechu by totiž mal byť líder, ale taký, ktorý je obklopený kvalitnými ľuďmi, ktorým musí dať priestor na seba realizáciu a diskusiu. Realita je ale taká, že si ako tie ovce volíme vodcu stáda podľa vonkajších kvalít, vodcu, ktorý ma navyše sklony k despotizmu a patologickému klamaniu viď. slovenskí premiéri od r. 93 alebo pán Hlinka, ktorý bol samoľúby despota. Nevolíme podľa skúseností, podľa intelektuálnych morálnych kvalít a nápadov. Stačí, keď nasľubuje hory – doly a naučí sa pekne usmievať alebo hovorí nacionálne…
Hovorí sa, že politici sú odrazom spoločnosti, ktorú spravujú. Myslím, že mnohým z nás je jasné, že slovenská politická scéna je chorá. Trpí na korupciu, klientelizmus atď.. Problémy, za ktoré sme ale zodpovední my, sami – obyvatelia Slovenska a nikto iný. Pasivita, kríza hodnôt a autority (rešpektu k zákonu), tieto problémy trápia Slovákov.. Ako môžeme očakávať, že politici budú konať podľa zákona, keď ho my sami nerešpektujeme? Keď sami často nemáme hodnoty? Asi pred pol rokom som sa rozprával s jedným študentom politológie, ktorý mi povedal. „No a čo keď kradnú? V tomto štáte nie je žiadna kontrola, ja by som kradol tiež, ak by som sa dostal ku korytu a nehovor, že ty nie!“ Tak nevedomky zhrnul celý problém slovenskej spoločnosti . Ak je práve toto mienka väčšiny alebo mnohých ľudí, tak sa bojím, že Slovensko nebude nikdy fungovať . V takom prípade vôbec nepomôže ODSTRÁNENIE SMERU-SD a Róberta Fica od kormidla, po akom volá pán Frešo a spol. Ostatne, problémy fungovania štátu sú jasné, a neriešené 20 rokov. V Skratke: žiadna kontrola moci, keď sú úrady systematicky obsadzované kamarátmi, volebný zákon a ústava. Aby sa tieto veci zmenili je však potrebné jedno, zdravá občianska aktivita (nie taká, akú sme videli pri protestoch gorila)a rozumní a morálni ľudia.