Kto vlastne vyhral druhú svetovú vojnu?

10. mája 2013, kocurmilion, Nezaradené

Včera som si pozrel prehliadku ruskej armády na Červenom námestí. V skutku pôsobivá ukážka vojenskej sily. 9. mája oslavujú Rusi veľké VÍŤAZSTVO. No ja by som povedal, že to bolo Pyrrhovo víťazstvo s veľmi trpkou príchuťou. Viac ako 25 miliónov mŕtvych Sovietov, ktorí zväčša padli v dôsledku zlej taktiky a zlého politického vedenia, naproti tomu protivník – Nemecko, stratilo približne 8 až 9 miliónov obyvateľov. Okrem toho, toto víťazstvo neprinieslo bežným Rusom žiadne prevratné zmeny, zatiaľ čo Nemci sa dočkali demokratizácie a pomoci v podobe Marshalovho plánu. Ale poďme sa pozrieť  na inú stránku veci.

Minulý rok som si prečítal knihu Norimberský denník od G.M.Gilberta a minulý týždeň som náhodou natrafil na film Norimberský súdny proces.

Z množstva zaujímavých informácií, ktoré sa človek dozvie, mňa osobne zaujal postoj Hermana Göringa, ktorý bol presvedčený o svojej nevine a všetko čo spáchal považoval za nevyhnutné a dobré pre blaho nemeckého národa. Tým najzaujímavejším faktom však je, že tento výstredný nacista bol tak trocha vizionár. Predpovedal totiž, že národ znovu povstane z trosiek vojny a bude ešte silnejší. Vo väzení pochopil, že na realizáciu nacistických myšlienok išli zle. Pochopil, že nemohli poraziť celý svet vojensky a vyjadril domnienku o budúcej ekonomickej sile Nemecka. Bol presvedčený o tom, že nemecký národ sa opäť postaví na nohy, a že o pár desaťročí mnohí pochopia, že to nemyslel zle a budú na jeho počesť stavať pomníky.  Až na tie pomníky mal pravdu.

Nemecko je dnes európskou krajinou číslo jedna, ktorá cez Euro a Európsku úniu dominuje kontinentu. Realizácia každej politicko-ekonomickej myšlienky sa začína a končí postojom Berlína. Z tejto spolkovej republiky sa stala ekonomika s vysokou schopnosťou adaptácie, hi-tech hospodárstvo s vysokým investičným potenciálom a dostatkom kapitálu. Nemusím snáď pripomínať, že krajiny bývalého východného bloku sú zväčša  rukami, ktoré zmontujú to, čo sa v Nemecku navrhne.

Môžeme polemizovať o dôvodoch tohto stavu. Je však jasné, že Nemecko je 68 rokov po vojne v ďalekom lepšom stave než väčšina krajín, ktoré najväčšiu vojnu v dejinách vyhrali. Môj názor je, že to je spôsobené špecifickými  národnými vlastnosťami Nemcov. Precíznosť, poslušnosť, presnosť. Poslušnosť a slepá dôvera v autority spôsobila to, že práve Nemci začali od roku 1860-1945 tri veľké vojny. Tie ostatné dve vlastnosti zabezpečili úspech, vďaka ktorému je dnešné Nemecko ďaleko stabilnejšie a silnejšie než jeho bývalý protivníci. Myslím si, že si to mnohí ľudia v Berlíne uvedomujú, no namiesto veľkých vojenských prehliadok, si oni len pripijú šampanským a svoj čas venujú práci a nápadom, ktoré prinesú reálne výsledky pre obyvateľov krajiny. Škoda len, že sa podobná obroda neudiala v Rusku a jeho bývalých satelitoch…